Cestovateľ, voľnomyšlienkar... Netypický Slovák, pozitivista až vitalista... (vitalizmus = oslava života, holdovanie životu)"Ak chcem viac dobra na svete, musím hľadať viac dobra v sebe""Netreba čakať, nie je načo."Na svojom blogu budem rozoberať možnosti lacného cestovania a celospoločenské problémy, ktoré nas... nasrdia :) Zoznam autorových rubrík: enjooyit, Tipy na tripy, Na zamyslenie..., Súkromné
Ľudia, príbehy, emócie... či ako to je? neviem... už dlho som nepozeral Reflex a nie, nie som stúpencom tejto relácie. Ale to čo sa dnes udialo pri predaji lístkov na otvárací ceremoniál City Arény v Trnave, by si zaslúžilo....
Kto to je? Ja isto nie. Neviem, nechápem, nepochopím... Rád by som, no nejde to. Želám im veľa šťastia, no v skutočnosti sú čoraz nešťastnejší...
"Cestovanie je drahé.... Nemám čas na cestovanie... A čo máš z toho cestovania... Načo by som cestoval, nemá to zmysel...." tak takéto reči počúvam každý deň. Vie sa o mne, že som cestovateľ, telom aj dušou, v tom lepšom prípade ľudia obdivujú moju túžbu precestovať svet, v tom horšom ňou opovrhujú... No mne je to jedno, som aký som a som spokojný a šťastný. Pretože spokojný môže byť len ten, kto je vyrovnaný sám so sebou. To je základ ľudského šťastia, nie materiálne veci. No o tom som nechcel písať... Chcem písať o cestovaní, o tom pocite, keď sa cítiš maximálne šťastný a slobodný. O tom ako spoznávaš nepoznané, ako zažívaš neznáme, jednoducho o tom, ako je cestovanie návykové...
Pamätám ten deň, keď som ráno dúfal že je to len zlý sen... Bol som ešte v polospánku, keď som skoro stratil sánku. Bol to deň zlomu, no asi skôr skonu, babičky na ulici sa tešili, no mňa výsledky volieb po hlave praštili, vraj Robert je opäť král, bude to neobmedzený samuraj...
Na Slovensku je to tak... Asi tak by som zhodnotil moju snahu o presadenie lepšieho vysielacieho času pre "Vo štvorici po Slovensku". Rád by som Vás oboznámil s výsledkami môjho mini protestu proti neskorému vysielaciemu času.
Tak dnes to malo začať - Vo štvorici po Slovensku. No práve v okamihu, kedy som sa rozhodol zapnúť TV, ktorú v podstate z dôvodu mierne povedané "nevhodných" programov zapínam len na dva programy, sa dozvedám, že Markíza rozhodla o preložení času vysielania zo stredy z "prime-timoveho" času 21:30 na sobotu o 22:50...
Konečne!!! Nejeden z nás povie, keď prechádza okolo železničnej stanice v Trnave, ktorá je už niekoľko dní (týždňov) olemovaná lešením. Mnohokrát sa o tom hovorilo, no zrejme to konečne prišlo. Železnice SR sa odhodlali ku kompletnej rekonštrukcii...
Priznám sa, mám menšiu úchylku. Rád pozorujem ľudí, nie tým spôsobom, že by som im niečo chcel spraviť, nie, nie, o to mi nejde, ale skôr spôsobom sebe vlastným - sledujem ich reakcie na bežné situácie. Na to ako sa každý ráno ponáhľa do práce /školy/, ako sa neznámi ľudia k sebe správajú vo vlaku, autobuse alebo na pracovisku, ako tí istí ľudia večer idú unavení z práce domov...
Počúvam to z každej strany a už ma to unavuje... "Ja voliť nejdem, lebo nemám koho." Čo by na to povedal taký Štúr, Sládkovič či Bernolák?
V médiách často počujeme, že naša demokracia je príliš mladá, je ešte v "plienkach", či dokonca starú známu vetu: "Na Slovensku je to tak". Asi to si povedali aj naše Gorilky v ZOO keď v zmysle starých dobrých právd, namiesto toho, aby sa pakovali z parlamentu podali trestné oznámenie na usporiadateľov za "znečistenie" parlamentu od vajíčok. Typické... No pozrime sa na tento problém bližšie...
Dňa 27. 01. sa uskutoční protest. Protest proti gorilám. No to už asi všetci dobre vieme... Aj človek ktorý nečíta žvásty v našich (ne)bulvárnych denníkoch, aj ten ktorý nepozerá naše "objektívne" spravodajstvo, to už vie, lebo ak tu človek žije, predsa len sa o niečom takom musel dopočuť. Prečo sa však takéhoto protestu zúčastniť? Na to si odpovedzte každý sám, ja si odpovedám takto...
"Dňa 8. januára sa na Slovensku uskutoční Víkend šampiónov... Po troch rokoch tohto úspešného turnaja v Česku, sa turnaj minimálne na rok sťahuje do Bratislavy, kde na ZŠ Ondreja Nepelu bude môcť za účasti Sparty Praha, Slavie Praha, Bohemiansu, Spartaka, Slovana a Žiliny každý z nás vidieť to najlepšie zo slovenského a českého klubového futbalu," hrdo hlásili slovenské a české médiá pred pár mesiacmi. No 4 dni pred začiatkom je všetko inak...
O tom, ako sa z každej krízy dokáže vytrieskať kapitál, ako sa z obete stáva vrah, ale hlavne o tom, ako sa stane zo Slovenska Spolková republika Nemecko....
Slovensko musí byť vždy iné... Asi tak by sa mal začínať každý článok týkajúci sa eurofondov čerpaných Slovenskom... Iní za peniaze z EU postavia škôlky, opravia historické pamiatky, vymyslia účinnejší liek na rakovinu či zabezpečia bezpečnejšiu a kvalitnejšiu cestnú infraštruktúru... Ale ako je to u nás?
Dnes som si opäť raz na internete prečítal hospodárske noviny a veci ktoré sa tam človek dozvie, ho čím ďalej tým viac dokážu prekvapiť....
Štvrtok, 3. november 2011... Tak ako každý štvrtok aj dnes sa vyberám do školičky do Bratislavy, kam sa ako veľká väčšina Trnavčanov presúvam pomocou vlaku. Už po príchode na "krásnu" železničnú stanicu badám problém, keďže ľudí je tu asi tak tri krát viac ako zvyčajne, navyše niektorí menej odolný prešlapujú z miesta na miesto... "No paráda", pomyslím si. Už mi bolo viac ako jasné, že vlak 7:33 (príchod 8:03) mešká... Otázkou len zostáva, koľko (?)... prídem bližšie k tabuli s časmi odchodov a je to tam, zelené na čiernom... 45 minút meškanie. Hovorím si, nič to, aj rýchlikom 7:53 v pohode stíham... Kupujem si lístok a vtom to prišlo... nahodili meškanie aj rýchliku 7:53 (príchod 8:30), zatiaľ 10 minút... Pozerám po inom, no na tabuli už nachádzam len "osobák" o 8:07 (príchod 8:56). V tejto chvíli sa ešte stále javí ako najrozumnejšie ísť na rýchlik s "len" 10 minutovým meškaním... Presúvam sa teda na nástupište č. 1 a očakávam že 8:03 by sme mohli vyraziť, no bohužiaľ, po krátkom pobyte tam naskakuje ďalších 5 minút meškania a zrazu začínam byť nervózny už aj ja. Rýchlo to prepočítavam, 8:08 odchod + 37 minút cesty... hmm... 8:45 v Blave... nooo... budem mať veru čo robiť.
